• Turistické stretnutie

    Priatelia, bratia a sestry, 

    prijmite pozvanie na príjemné a nenáročné turistické stretnutie všetkých vekových kategórií. Bližšie informácie u zborových farárov Zvolenského seniorátu…

  • online stretnutie pre dorast a mládež… prijmite pozvanie…
  • V tomto tichom pôstnom čase…

             „V tomto tichom pôstnom čase chcem pri Tebe, Kriste dlieť.“ – Takto to spievame a vyznávame v jednej z našich najznámejších pôstnych piesní. Je to pieseň, ktorá v sebe ukrýva ohromné bohatstvo výpovedných duchovných hodnôt. Už len v tomto jedinom začiatočnom verši počuť nielen o tichosti pôstneho času, ale aj o pokojnom spočinutí či prebývaní pri Spasiteľovi Ježišovi Kristovi: pri Jeho nohách ako Mária v Betánii, pod Jeho krížom ako Jeho matka, či milovaný učeník Ján.

             Aj tohtoročný pôstny čas nám chce dať príležitosť k utíšeniu. Popri všetkých tých súčasných vonkajších okolnostiach života to potrebujeme, dá sa povedať, ako soľ. Z knihy starozmluvného proroka Izaiáša počuť radu a povzbudenie pre Izrael v časoch, keď národu došla trpezlivosť a prestal očakávať na Pána: „Lebo takto vraví Pán, Hospodin, Svätý Izraela: V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila…“ (Iz 30, 15) Miesto istoty, že je v Božích rukách, nepokojne a netrpezlivo vyhľadával ľudské istoty. Ale tie zlyhávajú tak, že nakoniec zostáva len jediné východisko: útek. Útek pred Bohom, pred svojím blížnym, pred sebou samým…

             Akoby Izaiáš pred mnohými storočiami písal o našej súčasnej situácii. Pravda je taká, že z akejkoľvek kritickej situácie nie je cesta v úteku. Ale v obrátení a upokojení pred Bohom; v utíšení a dôvere Jeho svätému slovu.

    Bratia a sestry, tichý pôstny čas je tým najpríhodnejším časom, aby sme zmĺkli a nechali hovoriť Boha. Božie slovo je slovom nádeje. Nádeje, ktorú všetci tak veľmi dnes potrebujeme v týchto neistých časoch, ktoré žijeme. Zisťujeme, že časné nádeje, nádeje a istoty tohto sveta sú príliš chabé, než aby sa na ne dalo spoľahnúť. Prajem preto nám všetkým, aby sme pochopili význam tichého pôstneho času; aby sme v Bohu našli ten pravý pokoj a utíšenie a v dôvere Jeho slovu našli aj silu kráčať ďalej; a napokon – aby sme spolu s mužom, ktorý hľadal zmysel utrpenia zbožných, aj my v utíšení, v modlitbách na kolenách vyznávali: „Vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.“ (Žal 3, 21 – 26)

    Jozef Pacek, konsenior

  • Novoročný príhovor

    „Kto zmeral svojou dlaňou vody mora, kto premeria piaďou nebesá, vezme do merice prach zeme, na váhe odváži vrchy a pahorky na vážkach? Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal? Radil sa s niekým, kto by Ho školil a učil pravej ceste, kto by Ho učil ceste poznania a privádzal Ho na chodník rozumnosti? Hľa, národy sú sťa kvapka z vedra, treba ich pokladať za prášok na vážkach. Hľa, ostrovy zavážia sťa zrnko piesku, Libanon nestačí na oheň a jeho zverina nestačí na zápaly. Všetky národy sú pred Ním ako nič, úplne nič neznamenajú pre Neho. Ku komu pripodobníte Boha? A akú podobu Mu dáte? Remeselník ulial modlu a zlatník ju obtiahol zlatom, priletoval striebornú retiazku. Kto je chudobný na takú obeť, vyberie si drevo, ktoré nepráchnivie, vyberie múdreho remeselníka, aby postavil modlu, ktorá sa nekláti. Neviete to? Nepočuli ste to? Nebolo vám to zvestované od počiatku? Nepochopili ste založenie zeme? Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, – kým jej obyvatelia sú len ako kobylky – Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie, Ten navnivoč privádza hodnostárov a sudcov zeme mení na márnosť. Sotva sú zasadení, sotva sú zasiati, sotva sa ich kmeň zakorení v zemi, dýchne na nich a uschnú, vietor ich odveje ako plevy.“                                                                                                                                                                   Izaiáš 40, 12 – 24

    Drahí priatelia, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

    Prajem vám požehnaný nový rok 2021! A zase sme o rok starší…, vzdychneme si… Nuž, nikto nebude už mladší. Dňom nášho narodenia začína horieť svieca nášho života a jej knôt sa z roka na rok pomaly skracuje, a tým sa blíži k okamihu, kedy pomaly dohorí. Taká je realita nášho ľudského života.

    Rok 2021 sa už od samého začiatku javí ako rok plný očakávaní, splnení všetkých nádejí na lepšie časy, hlavne čo sa týka boja s pandémiou COVID 19. Rok, ktorý je za nami, by sme snáď všetci, keby to šlo, úplne vynulovali, vymazali z našich pamätí. Ale on sa zapíše do ľudských dejín, a to dosť výrazne. Koncom minulého roka sa začalo s očkovaním proti ochoreniu. A asi všetci od tohto kroku očakávame veľa, prinajmenšom zastavenie šírenia ochorenia, a nádej, že konečne sa budeme môcť vrátiť do starých koľají a začať znovu fungovať normálne.

    Počuli ste už skladbu s názvom „Jerusalema“? V čase celosvetového boja proti pandémii sa stala globálnym hitom po celom svete. Internet je plný tanečných videí, v ktorom ľudia tancujú na túto melodickú pieseň, ktorá hlavne tým v prvej línii dodávala nádej, silu, odvahu, aj dobrú náladu. Aj na Slovensku vzniklo mnoho videí zdravotníkov, dobrovoľníkov, hasičov, policajtov, vojakov, ktorí sa zúčastnili na celoplošnom testovaní. Pieseň vyšla ešte v decembri minulého roku a za rok má na YouTube takmer 240 miliónov zhliadnutí. Speváčka menom Nomcebo Zikode spieva v preklade takýto text: „Moje miesto tu nie je, Jeruzalem je môj domov, zachráň ma, poď so mnou.“

    Priatelia, žalmista v 68. žalme oslavuje a chváli Boha, „ktorý  osamelých vracia domov, väzňov vyvádza do blahobytu; len odbojníci ostávajú vo vyschnutej krajine…“ Pán Boh nám svojím slovom ukazuje cestu domov. Apoštol to v liste Židom tiež pripomína, keď píše, že tu nemáme trvalé miesto, ale hľadáme ono budúce. Nový Jeruzalem je aj náš domov, ku ktorému nás cez ubiehajúce roky života Pán Boh vedie a vždy znovu chce nasmerovať.

    Minulý rok nám dal zabrať vo viacerých oblastiach. A sledujúc momentálnu situáciu nám dá zabrať aj minimálne začiatok roka nového. Nechcem zachádzať do podrobností a hovoriť o tom, aké je to všetko zlé. Buďte opatrní, seďte doma, hory počkajú, aj lyžovačka, aj rodina, aj priatelia. Nenamýšľajme si, že nám sa nemôže nič stať, že máme dobrú imunitu. My sme možno v pohode. Ale momentálne to nie je o nás, zatiaľ zdravých. Momentálne je to o lekároch a zdravotníkoch, o kolabujúcom systéme v nemocniciach. Buďme už nie iba zodpovední a opatrní, ale aj ohľaduplní a solidárni.

    Všetci sme momentálne rovnako zraniteľní. V dňoch, ktoré žijeme, nám slová proroka Izaiáša chcú ukázať pravdu o ľudskom živote; o nás samých. Väčšina, tak sa zdá, to dnes nie je ochotná pripustiť. Ale je to tak. Nie my sme tu pánmi. Nie nám to tu celé patrí. Nie my sme veční. Žalmista hovorí, že „len odbojníci ostávajú vo vyschnutej krajine“. Chcem veriť tomu, že naša krajina – až pominie pandémia, sa nebude podobať vyschnutej, vyprahnutej krajine.

             Tento rok, bude poznačený bojom ľudstva proti korone. To je jasné už dnes. Ale nemusí byť poznačený a nemusíme ho na jeho konci charakterizovať ako rok sebectva, ľudského egoizmu a egocentrizmu. Myslím, že práve v aktuálnej situácii je potrebné povedať, že toho už tu bolo dosť. Prajem vám, nám všetkým, milí moji, okrem tých tradičných prianí spojených s hojnosťou Božieho požehnania, zdravia, šťastia a lásky, aby sa do nášho vnútra a do našich vzájomných vzťahov vrátili pokoj a trpezlivosť; aby sme opäť objavili pokoru – možno aj to nám chce súčasná kríza ukázať; prajem nám všetkým, celému ľudstvu ešte viac tolerancie, empatie a ohľaduplnosti. Nechajte sa viesť Kristovou láskou a uvidíte, že moje priania nie sú utópiou.

    Mgr. Jozef Pacek, konsenior

  • vianočný pozdrav

    Drahí bratia a drahé sestry,

                    dovoľte mi prihovoriť sa vám v týchto ťažkých časoch, ktoré žijeme. Svet nám už niekoľko dní našepkáva, že Vianoce toho roku nebudú. Ale oni budú. A už sú tu. Aj keď ich nemôžeme osláviť s tými, s ktorými by sme chceli a na mieste, kde to robíme každý rok, keď spievame: „Čas radosti veselosti nastal požehnaný…“ Vianoce sú tu, aj keď tie tohtoročné celkom iné.

                    Je mi úprimne ľúto, že sa z narodenia Pána nemôžeme tešiť spoločne v chrámoch. Je to vždy dych berúca chvíľa pozerať sa do šera chrámu, na desiatky horiacich sviec a nôtiť spolu so všetkými: „Tichá noc, svätá noc…“ Aj napriek tomu, že to tohto roku nie je možné, Vianoce sú. „V Ježiši – Dieťati Boh sa láskavo usmieva nám, anjel zvestuje: Buď pokoj vám! Kristus je daný nám.“ To je radostné posolstvo každoročných Vianoc, bez ohľadu na mnohé nepríjemné skutočnosti. Boh posiela anjelov – svojich poslov, aby oznámil radostnú zvesť ubiedenému ľudu slovami: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (L 2, 10 – 11)

    Jozef s Máriou putujú do Betlehema. V ťažkých časoch. Ale idú, lebo príkaz cisára Augusta popísať celý svet znel jasne. Bolo to vôbec prvé sčítanie ľudu. Nás, bratia a sestry, čaká sčítanie ľudu budúci rok. Do istej miery možno trochu zlomové. Čakajú nás aj v cirkvi mnohé zmeny. Bytostne sa nás dotknú práve tie finančné, kedy sa ukáže, do akej miery sa cítime byť hrdými evanjelikmi. Možno sa niektorí radšej neprihlásia k tomu, že sú evanjelikmi. Lebo budú, či sú z cirkvi sklamaní. Alebo v nej nenachádzajú nič dôležité pre seba, pre spoločnosť, či pre svoju rodinu. Využívam skutočnosť sčítania ľudu, o ktorej počúvame aj z vianočného posolstva aj preto, aby som vás povzbudil k tomu, aby ste sa napriek všetkým okolnostiam k svojej cirkvi prihlásili. Použijem aj slová nášho brata biskupa, ktorý napísal, že „práve sčítanie ľudu môže byť príležitosťou, ako nechať“ všetky zlé veci „stranou a povedať si, aj môj jediný hlas môže pomôcť veľkej  a dobrej veci. Áno, cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorí nie sú dokonalí, ale zároveň je spoločenstvom s Bohom, ktorý dokonalý je. Je to Jeho cirkev a má tie najväčšie zasľúbenia života a večnosti. A to nám určite stojí za to, aby sme sa k nej prihlásili.“ (J. Hroboň)

    Nebojte sa prihlásiť sa ku svojej cirkvi, zvlášť v týchto ťažkých časoch, keď svet, ktorý nepozná pravú podstatu Vianoc, kričí, že nebudú.  Nebojte sa, aj keď vidíte okolo seba kopec chaosu z nezvládnutej situácie. Nemajte strach z neistoty, nejasných a nedomyslených vyjadrení zodpovedných. Nebojme sa! Evanjelium Vianoc je pre nás pripomenutím, že Boh na nás nezabudol. Boh sa nás ujal a vo svojom Synovi sa stal mojím, aj tvojím Spasiteľom. Vianočnú zvesť nemožno umlčať. Tento rok sa síce nebude ozývať v chrámoch, ale mám pevnú nádej, že o to silnejšie sa bude ozývať vo vašich srdciach v kruhu vašich rodín, s ktorými budete tráviť sviatočné dni. Verím, že napriek skutočnostiam sa nikto z vás nebude cítiť smutne a osamelo. Boh je s nami. Jeho meno je Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.

    Milí moji priatelia, bratia a sestry! Myslím na vás v modlitbách, prajem vám, aby sa Pán Ježiš narodil vo vašich srdciach – lebo to sú skutočné Vianoce. Zvykli sme si, že ku nim patrí aj stromček so stovkami žiaroviek, aj darčeky, aj spoločenstvo v kostole, ale tie celkom prvé Vianoce boli úplne jednoduché. Je v poriadku, ak tie vaše tohtoročné budú rovnaké. Buďte zdraví, šťastní a požehnaní!

    Mgr. Jozef Pacek, konsenior ZVS

    cof
  • Odporúčanie predsedníctva ZVS ku konaniu služieb Božích
  • TURISTICKÉ STRETNUTIE
  • Spravodaj 2020

    Spravodaj o živote cirkevných zboroch Zvolenského seniorátu v roku 2020 si môžete pozrieť TU.

  • Banská Bystrica – Radvaň

    11.7.2020 o 9.00 hod.

    Seniorálny konvent Zvolenského seniorátu

    v evanjelickom kostole v Radvani

  • Zvolen

    6.7.2020 o 17.00 hod.
    Zasadnutie
    Seniorálneho presbyterstva Zvolenského seniorátu