Novoročný príhovor

„Kto zmeral svojou dlaňou vody mora, kto premeria piaďou nebesá, vezme do merice prach zeme, na váhe odváži vrchy a pahorky na vážkach? Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal? Radil sa s niekým, kto by Ho školil a učil pravej ceste, kto by Ho učil ceste poznania a privádzal Ho na chodník rozumnosti? Hľa, národy sú sťa kvapka z vedra, treba ich pokladať za prášok na vážkach. Hľa, ostrovy zavážia sťa zrnko piesku, Libanon nestačí na oheň a jeho zverina nestačí na zápaly. Všetky národy sú pred Ním ako nič, úplne nič neznamenajú pre Neho. Ku komu pripodobníte Boha? A akú podobu Mu dáte? Remeselník ulial modlu a zlatník ju obtiahol zlatom, priletoval striebornú retiazku. Kto je chudobný na takú obeť, vyberie si drevo, ktoré nepráchnivie, vyberie múdreho remeselníka, aby postavil modlu, ktorá sa nekláti. Neviete to? Nepočuli ste to? Nebolo vám to zvestované od počiatku? Nepochopili ste založenie zeme? Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, – kým jej obyvatelia sú len ako kobylky – Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie, Ten navnivoč privádza hodnostárov a sudcov zeme mení na márnosť. Sotva sú zasadení, sotva sú zasiati, sotva sa ich kmeň zakorení v zemi, dýchne na nich a uschnú, vietor ich odveje ako plevy.“                                                                                                                                                                   Izaiáš 40, 12 – 24

Drahí priatelia, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Prajem vám požehnaný nový rok 2021! A zase sme o rok starší…, vzdychneme si… Nuž, nikto nebude už mladší. Dňom nášho narodenia začína horieť svieca nášho života a jej knôt sa z roka na rok pomaly skracuje, a tým sa blíži k okamihu, kedy pomaly dohorí. Taká je realita nášho ľudského života.

Rok 2021 sa už od samého začiatku javí ako rok plný očakávaní, splnení všetkých nádejí na lepšie časy, hlavne čo sa týka boja s pandémiou COVID 19. Rok, ktorý je za nami, by sme snáď všetci, keby to šlo, úplne vynulovali, vymazali z našich pamätí. Ale on sa zapíše do ľudských dejín, a to dosť výrazne. Koncom minulého roka sa začalo s očkovaním proti ochoreniu. A asi všetci od tohto kroku očakávame veľa, prinajmenšom zastavenie šírenia ochorenia, a nádej, že konečne sa budeme môcť vrátiť do starých koľají a začať znovu fungovať normálne.

Počuli ste už skladbu s názvom „Jerusalema“? V čase celosvetového boja proti pandémii sa stala globálnym hitom po celom svete. Internet je plný tanečných videí, v ktorom ľudia tancujú na túto melodickú pieseň, ktorá hlavne tým v prvej línii dodávala nádej, silu, odvahu, aj dobrú náladu. Aj na Slovensku vzniklo mnoho videí zdravotníkov, dobrovoľníkov, hasičov, policajtov, vojakov, ktorí sa zúčastnili na celoplošnom testovaní. Pieseň vyšla ešte v decembri minulého roku a za rok má na YouTube takmer 240 miliónov zhliadnutí. Speváčka menom Nomcebo Zikode spieva v preklade takýto text: „Moje miesto tu nie je, Jeruzalem je môj domov, zachráň ma, poď so mnou.“

Priatelia, žalmista v 68. žalme oslavuje a chváli Boha, „ktorý  osamelých vracia domov, väzňov vyvádza do blahobytu; len odbojníci ostávajú vo vyschnutej krajine…“ Pán Boh nám svojím slovom ukazuje cestu domov. Apoštol to v liste Židom tiež pripomína, keď píše, že tu nemáme trvalé miesto, ale hľadáme ono budúce. Nový Jeruzalem je aj náš domov, ku ktorému nás cez ubiehajúce roky života Pán Boh vedie a vždy znovu chce nasmerovať.

Minulý rok nám dal zabrať vo viacerých oblastiach. A sledujúc momentálnu situáciu nám dá zabrať aj minimálne začiatok roka nového. Nechcem zachádzať do podrobností a hovoriť o tom, aké je to všetko zlé. Buďte opatrní, seďte doma, hory počkajú, aj lyžovačka, aj rodina, aj priatelia. Nenamýšľajme si, že nám sa nemôže nič stať, že máme dobrú imunitu. My sme možno v pohode. Ale momentálne to nie je o nás, zatiaľ zdravých. Momentálne je to o lekároch a zdravotníkoch, o kolabujúcom systéme v nemocniciach. Buďme už nie iba zodpovední a opatrní, ale aj ohľaduplní a solidárni.

Všetci sme momentálne rovnako zraniteľní. V dňoch, ktoré žijeme, nám slová proroka Izaiáša chcú ukázať pravdu o ľudskom živote; o nás samých. Väčšina, tak sa zdá, to dnes nie je ochotná pripustiť. Ale je to tak. Nie my sme tu pánmi. Nie nám to tu celé patrí. Nie my sme veční. Žalmista hovorí, že „len odbojníci ostávajú vo vyschnutej krajine“. Chcem veriť tomu, že naša krajina – až pominie pandémia, sa nebude podobať vyschnutej, vyprahnutej krajine.

         Tento rok, bude poznačený bojom ľudstva proti korone. To je jasné už dnes. Ale nemusí byť poznačený a nemusíme ho na jeho konci charakterizovať ako rok sebectva, ľudského egoizmu a egocentrizmu. Myslím, že práve v aktuálnej situácii je potrebné povedať, že toho už tu bolo dosť. Prajem vám, nám všetkým, milí moji, okrem tých tradičných prianí spojených s hojnosťou Božieho požehnania, zdravia, šťastia a lásky, aby sa do nášho vnútra a do našich vzájomných vzťahov vrátili pokoj a trpezlivosť; aby sme opäť objavili pokoru – možno aj to nám chce súčasná kríza ukázať; prajem nám všetkým, celému ľudstvu ešte viac tolerancie, empatie a ohľaduplnosti. Nechajte sa viesť Kristovou láskou a uvidíte, že moje priania nie sú utópiou.

Mgr. Jozef Pacek, konsenior