V tomto tichom pôstnom čase…

         „V tomto tichom pôstnom čase chcem pri Tebe, Kriste dlieť.“ – Takto to spievame a vyznávame v jednej z našich najznámejších pôstnych piesní. Je to pieseň, ktorá v sebe ukrýva ohromné bohatstvo výpovedných duchovných hodnôt. Už len v tomto jedinom začiatočnom verši počuť nielen o tichosti pôstneho času, ale aj o pokojnom spočinutí či prebývaní pri Spasiteľovi Ježišovi Kristovi: pri Jeho nohách ako Mária v Betánii, pod Jeho krížom ako Jeho matka, či milovaný učeník Ján.

         Aj tohtoročný pôstny čas nám chce dať príležitosť k utíšeniu. Popri všetkých tých súčasných vonkajších okolnostiach života to potrebujeme, dá sa povedať, ako soľ. Z knihy starozmluvného proroka Izaiáša počuť radu a povzbudenie pre Izrael v časoch, keď národu došla trpezlivosť a prestal očakávať na Pána: „Lebo takto vraví Pán, Hospodin, Svätý Izraela: V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila…“ (Iz 30, 15) Miesto istoty, že je v Božích rukách, nepokojne a netrpezlivo vyhľadával ľudské istoty. Ale tie zlyhávajú tak, že nakoniec zostáva len jediné východisko: útek. Útek pred Bohom, pred svojím blížnym, pred sebou samým…

         Akoby Izaiáš pred mnohými storočiami písal o našej súčasnej situácii. Pravda je taká, že z akejkoľvek kritickej situácie nie je cesta v úteku. Ale v obrátení a upokojení pred Bohom; v utíšení a dôvere Jeho svätému slovu.

Bratia a sestry, tichý pôstny čas je tým najpríhodnejším časom, aby sme zmĺkli a nechali hovoriť Boha. Božie slovo je slovom nádeje. Nádeje, ktorú všetci tak veľmi dnes potrebujeme v týchto neistých časoch, ktoré žijeme. Zisťujeme, že časné nádeje, nádeje a istoty tohto sveta sú príliš chabé, než aby sa na ne dalo spoľahnúť. Prajem preto nám všetkým, aby sme pochopili význam tichého pôstneho času; aby sme v Bohu našli ten pravý pokoj a utíšenie a v dôvere Jeho slovu našli aj silu kráčať ďalej; a napokon – aby sme spolu s mužom, ktorý hľadal zmysel utrpenia zbožných, aj my v utíšení, v modlitbách na kolenách vyznávali: „Vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.“ (Žal 3, 21 – 26)

Jozef Pacek, konsenior