vianočný pozdrav

Drahí bratia a drahé sestry,

                dovoľte mi prihovoriť sa vám v týchto ťažkých časoch, ktoré žijeme. Svet nám už niekoľko dní našepkáva, že Vianoce toho roku nebudú. Ale oni budú. A už sú tu. Aj keď ich nemôžeme osláviť s tými, s ktorými by sme chceli a na mieste, kde to robíme každý rok, keď spievame: „Čas radosti veselosti nastal požehnaný…“ Vianoce sú tu, aj keď tie tohtoročné celkom iné.

                Je mi úprimne ľúto, že sa z narodenia Pána nemôžeme tešiť spoločne v chrámoch. Je to vždy dych berúca chvíľa pozerať sa do šera chrámu, na desiatky horiacich sviec a nôtiť spolu so všetkými: „Tichá noc, svätá noc…“ Aj napriek tomu, že to tohto roku nie je možné, Vianoce sú. „V Ježiši – Dieťati Boh sa láskavo usmieva nám, anjel zvestuje: Buď pokoj vám! Kristus je daný nám.“ To je radostné posolstvo každoročných Vianoc, bez ohľadu na mnohé nepríjemné skutočnosti. Boh posiela anjelov – svojich poslov, aby oznámil radostnú zvesť ubiedenému ľudu slovami: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (L 2, 10 – 11)

Jozef s Máriou putujú do Betlehema. V ťažkých časoch. Ale idú, lebo príkaz cisára Augusta popísať celý svet znel jasne. Bolo to vôbec prvé sčítanie ľudu. Nás, bratia a sestry, čaká sčítanie ľudu budúci rok. Do istej miery možno trochu zlomové. Čakajú nás aj v cirkvi mnohé zmeny. Bytostne sa nás dotknú práve tie finančné, kedy sa ukáže, do akej miery sa cítime byť hrdými evanjelikmi. Možno sa niektorí radšej neprihlásia k tomu, že sú evanjelikmi. Lebo budú, či sú z cirkvi sklamaní. Alebo v nej nenachádzajú nič dôležité pre seba, pre spoločnosť, či pre svoju rodinu. Využívam skutočnosť sčítania ľudu, o ktorej počúvame aj z vianočného posolstva aj preto, aby som vás povzbudil k tomu, aby ste sa napriek všetkým okolnostiam k svojej cirkvi prihlásili. Použijem aj slová nášho brata biskupa, ktorý napísal, že „práve sčítanie ľudu môže byť príležitosťou, ako nechať“ všetky zlé veci „stranou a povedať si, aj môj jediný hlas môže pomôcť veľkej  a dobrej veci. Áno, cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorí nie sú dokonalí, ale zároveň je spoločenstvom s Bohom, ktorý dokonalý je. Je to Jeho cirkev a má tie najväčšie zasľúbenia života a večnosti. A to nám určite stojí za to, aby sme sa k nej prihlásili.“ (J. Hroboň)

Nebojte sa prihlásiť sa ku svojej cirkvi, zvlášť v týchto ťažkých časoch, keď svet, ktorý nepozná pravú podstatu Vianoc, kričí, že nebudú.  Nebojte sa, aj keď vidíte okolo seba kopec chaosu z nezvládnutej situácie. Nemajte strach z neistoty, nejasných a nedomyslených vyjadrení zodpovedných. Nebojme sa! Evanjelium Vianoc je pre nás pripomenutím, že Boh na nás nezabudol. Boh sa nás ujal a vo svojom Synovi sa stal mojím, aj tvojím Spasiteľom. Vianočnú zvesť nemožno umlčať. Tento rok sa síce nebude ozývať v chrámoch, ale mám pevnú nádej, že o to silnejšie sa bude ozývať vo vašich srdciach v kruhu vašich rodín, s ktorými budete tráviť sviatočné dni. Verím, že napriek skutočnostiam sa nikto z vás nebude cítiť smutne a osamelo. Boh je s nami. Jeho meno je Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.

Milí moji priatelia, bratia a sestry! Myslím na vás v modlitbách, prajem vám, aby sa Pán Ježiš narodil vo vašich srdciach – lebo to sú skutočné Vianoce. Zvykli sme si, že ku nim patrí aj stromček so stovkami žiaroviek, aj darčeky, aj spoločenstvo v kostole, ale tie celkom prvé Vianoce boli úplne jednoduché. Je v poriadku, ak tie vaše tohtoročné budú rovnaké. Buďte zdraví, šťastní a požehnaní!

Mgr. Jozef Pacek, konsenior ZVS

cof